Boh hovoril cez mlieko
Mladý muž sa pravidelne v stredu zúčastňoval na biblickej hodine. Tentokrát pastor hovoril o tom, že ešte stále možno počuť, ako Boh hovorí. Potom ale treba aj urobiť to, čo On povie.
Mladý muž sa sám seba prekvapene pýtal: "Hovorí Boh skutočne ešte stále k ľuďom?" Po biblickej hodine išiel s niekoľkými priateľmi ešte do kaviarne, aby sa s nimi o tom všetkom ešte porozprával. Pritom mu priatelia povedali, že skutočne tiež už majú takú skúsenosť. Bolo už okolo 10 hodín večer, keď sa mladý muž s nimi rozlúčil, aby už išiel domov. Vo svojom aute sa začal celkom jednoducho modliť: "Bože, ak ešte stále hovoríš k ľuďom, potom hovor aj ku mne. Chcem Ti načúvať a urobiť všetko, o ho ma požiadaš." Keď išiel po hlavnej ceste svojho mesta, mal zvláštny pocit, že musí zastaviť, aby kúpil liter mlieka. Prekvapený potriasol hlavou a povedal nahlas: "Bože, si to Ty?" Nedostal však nijakú odpoveď. Tak pokračoval na svojej ceste domov. Ale potom to prišlo znovu, skoro ako rozkaz: "Kúp liter mlieka!" Mladý muž si spomenul na malého Samuela zo Starej Zmluvy, ktorý žil pri kňazovi Élim a jednej noci bol volaný Bohom. Éli poradil Samuelovi, aby Boha bezpodmienečne poslúchol. Tak sa mladý muž rozhodol: "OK, Bože, ak si to Ty, tak to mlieko kúpim." To si nevyžadovalo nijaký zvláštny dôkaz poslušnosti. Veď to mlieko mohol nakoniec spotrebovať aj sám. Preto zastal, kúpil liter mlieka a pokračoval na svojej ceste domov.
Keď ale došiel ku jednej križovatke, pocítil znovu to zvláštne nutkanie: "Zaboč na túto cestu." "To je predsa šialené", pomyslel si a pokračoval ďalej bez odbočenia. Ale znovu tu bol ten zreteľný pocit, že má na tej križovatke odbočiť na priľahlú cestu. Tak sa na najbližšej križovatke obrátil, vrátil sa späť a zabočil na tú cestu. Napoly zo žartu povedal nahlas: "OK, Bože, ja chcem." Keď prešiel okolo niekoľkých blokov domov, prišlo to znovu, ako rozkaz: "Tu zastav!" Zaparkoval pri kraji cesty a poobzeral sa. Bolo tam hodne obchodov, ale aj bytov. Nebola to najhoršia, ale ani najlepšia štvrť. Obchody boli už zatvorené a domy väčšinou neosvetlené, lebo ľudia už asi spali. Znovu pocítil to zvláštne nutkanie: "Choď a daj to mlieko ľuďom, ktorí bývajú v tom dome oproti." Mladý muž sa pozrel na tú budovu. Bola tmavá a vyzerala celkom tak, ako by jej obyvatelia neboli doma, alebo už ležali v posteli. Otvoril dvere na svojom aute a naklonil sa späť na sedadle. "Milý Bože, ja si netrúfam. " Ten pocit, aby tam išiel a odovzdal to mlieko, ho ale neopúšťal. Nakoniec povolil: "No dobre, Bože, ak si to Ty, tak chcem ísť k tým dverám a dať tým ľuďom to mlieko. Ak chceš, aby som tam stál ako blázon, OK. Chcem byť poslušný. Myslím si, že to všetko nejako predsa len bude mať svoj zmysel. Keď však tí ľudia nebudú hneď správne reagovať, tak sa poberiem preč." Prešiel cez cestu a zazvonil. Zvnútra počul nejaké zvuky. Mužský hlas zavolal: "Kto je tam? Čo chcete?" Potom sa otvorili dvere a v nich stál muž v rifliach a tričku. Vyzeral, akoby bol práve vstal. Mal zvláštny výraz v tvári a nevyzeral práve nadšený, že vidí nejakého cudzinca pred svojimi dverami. "Čo je?" Mladý muž mu podával liter mlieka. "Tu, to som vám priniesol. "Muž vzal mlieko a išiel po chodbe dozadu, pričom niečo nahlas po španielsky hovoril. Potom sa na konci chodby objavila žena, ktorá to mlieko vzala do kuchyne. Muž ju nasledoval s bábätkom na rukách. Bábätko kričalo. Slzy tiekli mužovi po tvári a potom povedal slzami priškrteným hlasom: "Práve sme sa modlili. Tento mesiac sme museli zaplatiť také vysoké účty, že sa nám odrazu peniaze minuli. Nemali sme už mlieko pre naše bábätko. Práve som Boha prosil, aby mi predsa pomohol, odniekiaľ dostať mlieko." A jeho žena volala z kuchyne: "A ja som Ho prosila, aby nám predsa poslal anjela s trochou mlieka. Vy ste anjel?"
prerozprával Jorge Aviles, z nemčiny preložil ml
Článek publikován se souhlasem Christ-net.sk